V súčasnosti žije vo svete 84 miliónov nútene vysídlených ľudí. Z nich 26,6 milióna predstavujú utečenci.
Utečenecký tábor Kakuma leží na severozápade Kene v kraji Turkana. Vznikol v roku 1992 a pôvodne mal poskytnúť útočisko pre 12-17 000 vojnových utečencov zo Sudánu. Ku koncu roka 2021 bolo v Kakume 219 875 utečencov a žiadateľov o azyl.
Tábor susedí s rovnomenným mestom Kakuma. Utečenci sa môžu voľne pohybovať medzi táborom a týmto mestom. Intenzívna interakcia medzi domácou kenskou komunitou a utečencami má pozitívny ekonomický dopad na celý kraj Turkana.
Skúsenosť z Kakumy dokazuje, že model inklúzie utečencov do domácej komunity je lepšou voľbou než ich separovanie v uzavretom tábore. V tábore Kakuma v roku 2018 existovalo približne 2500 malých podnikov.
Po vypuknutí obnoveného konfliktu v Južnom Sudáne v roku 2013 začali do Kakumy prúdiť nové tisícky utečencov. Kapacita tábora Kakuma nestačila, preto bolo nevyhnutné tábor rozšíriť.
Po dlhých vyjednávaniach medzi UNHCR a kenskou vládou bol v roku 2015 k táboru Kakuma pridružený nový pozemok s rozlohou 15km². Tento ústretový krok Kene umožnil usídliť nových prišelcov z Južného Sudánu a založiť tzv. integrované osídlenie Kalobeyei .
V integrovanom osídlení Kalobeyei sa aplikuje nový model pomoci, v ktorom sú utečenci sebestačnejší a žijú bok po boku s domácou komunitou z kmeňa Turkana. Cieľom tejto inkluzívnej politiky je podporiť miestnu ekonomiku a transformovať model humanitárnej pomoci pre utečencov na rozvojovo orientované riešenia.
V Kakume a Kalobeyei žijú ľudia z 23 národností. Najväčší počet utečencov pochádza z Južného Sudánu, Somálska, Demokratickej republiky Kongo, Sudánu, Burundi, Etiópie a Ugandy. Z nich sú najpočetnejšou skupinou utečenci z Južného Sudánu, ktorí predstavujú vyše 55% populácie tábora.
„V Južnom Sudáne je vojna. Utiekol som, lebo som sa tam necítil bezpečne. Často sme museli utekať pred nepriateľmi.“
Južný Sudán má 11,1 milióna obyvateľov. V dôsledku humanitárnej krízy utieklo z Južného Sudánu spolu už 2,3 milióna ľudí. Po Sýrii, Venezuele a Afganistane je to najrozsiahlejšia humanitárna kríza na svete. Až 63% utečencov z Južného Sudánu tvoria deti a mládež do 18 rokov.
Ľudia v Kakume žijú zoskupení podľa národností. Štvrte v tábore nesú názvy miest z celého sveta – nájdete tam HongKong, Guadalupe aj Paríž.
68% ľudí v Kakume žije pod hranicou chudoby. Domácnosti, ktoré spadajú do tejto kategórie zvyknú mať väčší počet detí, na ich čele stojí len jeden rodič (zväčša žena) a vyznačujú sa nízkou úrovňou dosiahnutého vzdelania.
Utečenec v Kakume dostáva mesačne 7kg jedla – 3kg kukurice, 2kg ciroku, 1kg fazule a liter oleja. V domácnosti s väčším počtom osôb sa prídel jedla na osobu znižuje. Až 83% domácností v Kakume trpí nedostatkom jedla.
Utečenci v Kakume majú univerzálny prístup k pitnej vode, avšak až 84% ľudí v tábore jej má neustály nedostatok.
Spomedzi utečencov v produktívnom veku je 80% ľudí bez práce. Hlavným dôvodom je, že nemajú zručnosti potrebné pre uplatnenie sa na trhu práce a príležitosť zamestnať sa. Situáciu môže zlepšiť najmä učňovské vzdelávanie.
Saleziáni don Bosca sú v Kakume prítomní od roku 1992. V samotnom tábore majú štyri učňovské centrá, kde ponúkajú kurzy angličtiny, zvárania, stolárstva, stavbárčiny, krajčírstva, informatiky, poľnohospodárstva, elektrotechniky, automechaniky a sekretárskych zručností.
61% z celkového počtu utečencov v Kakume tvoria deti a mládež do 18 rokov. Pre deti v Kakume založili Saleziáni don Bosca Klub Dominika Savia. Deťom ponúka zmysluplné využitie voľného času cez doučovania, hry a šport.
Na základnú školu chodí 82% detí žijúcich v tábore Kakuma, kým na stredných školách študuje iba 14% tamojšej mládeže.
Saleziáni don Bosca v Kakume dostanú ročne 7000 prihlášok od záujemcov o učňovské vzdelanie. Z kapacitných dôvodov môžu prijať maximálne 3000 z nich.
Saleziánskymi učňovkami v Kakume si prešli tisícky študentov, ktorí môžu vďaka získaným zručnostiam žiť lepší život. Ich príbehy potvrdzujú, že vzdelávanie utečencov má pre nich veľký význam.
„Pamätám si chlapca, ktorého sme poslali na štúdiá, aby ešte zvýšil svoje vzdelanie. Keď sa vrátil, založil spolu s kamarátmi skupinu, ktorá hľadá fondy na vzdelávanie detí utečencov. To znamená, že sám pochopil potrebu vzdelania a teraz chce investovať čas, energiu a vlastné zdroje na vzdelávanie iných.“ o. José, Salezián don Bosca
Esther je Keňanka žijúca v meste Kakuma, ktoré susedí s rovnomenným utečeneckým táborom. V škole Saleziánov don Bosca absolvovala kurz krajčírstva, vďaka čomu má dnes vlastnú krajčírsku dielňu.
„Na kurz krajčírstva v škole Don Bosca som sa prihlásila v roku 2008. Po kurze som začala vyrábať uniformy, šaty a robila som to veľmi dobre. Usilovne som pracovala, až mi Pán Boh pomohol zadovážiť si svoj vlastný šijací stroj. Rozbehla som sa s 300 kenskými šilingami (3 doláre) a dnes môžem povedať, že sa môj život zlepšil.“ Esther z Kene, absolventka krajčírstva
„Do Kakumy som prišiel v roku 1997, keď som bol veľmi malý. Veľa rokov som sa len tak potuloval, sem tam som robil s drevom. Moji kamaráti mi povedali, že mi to ide dobre a poslali ma do školy Don Bosca získať zručnosti. Dnes sa stolárstvom živím.“ Mohammed zo Somálska, absolvent stolárstva
„Tu v Kakume som od roku 2011 so statusom utečenca. U Don Bosca som sa vyučil stolárskemu remeslu. Som tu, lebo v našej krajine bola vojna. Som tu sám. Neviem, či členovia mojej rodiny už zomreli alebo ešte nie. Nemám na nich žiadny kontakt, takže ľudia tu, utečenci aj Keňania, sú teraz ako moja rodina, moji priatelia.“ Andrew z Konga, absolvent stolárstva
V susedstve tábora Kakuma žije veľmi chudobná miestna komunita ľudí z kmeňa Turkana. 72% z nich žije pod hranicou chudoby.
Tradičným obydlím obyvateľov Turkany je manyatta (maňata) – jednoduchý dom vyrobený z prútia.
Typickým znakom žien z kmeňa Turkana sú bohato zdobené goliere z korálikov.
Kmeň Turkana žije prevažne pastierskym spôsobom života. O dobytok sa starajú chlapci a muži. Nosievajú so sebou palicu a opierku pod hlavu, ktorú používajú pri odpočinku.
Do vzdelávacích inštitúcií v tábore sa môže zapísať len obmedzené množstvo Keňanov, preto v porovnaní s utečencami majú ľudia z kmeňa Turkana horší prístup k vzdelaniu. Oproti utečencom sa cítia byť v nevýhode, čo vedie k ich nevraživosti voči utečeneckej komunite.
Saleziáni don Bosca s podporou SAVIO a SlovakAid v roku 2018 založili novú učňovku v priľahlom meste Kakuma, ktorá poskytuje vzdelanie utečencom i miestnym Keňanom. Je miestom nových príležitostí a budovania mieru.
Kraj Turkana, kde leží tábor Kakuma, je jedným z najteplejších miest Kene. Priemerná denná teplota je 35ºC. Väčšinu roka trápi Kakumu sucho, v období dažďov sú to naopak záplavy.
Počas výdatných dažďov sa voda hromadí v korytách riek a premieňa sa na ničivý živel. Saleziánsku učňovku v Kakume ohrozuje rieka, ktorá s každým obdobím dažďov posúva svoje koryto smerom k učňovke. Podmýva pozemok školy a spôsobuje jej postupné rúcanie.
Za posledné tri roky zapríčinila rieka s vychýleným korytom zrútenie niekoľkých budov saleziánskej učňovky v tábore Kakuma, vrátane toaliet a výrobnej jednotky stolárskeho kurzu. Ďalšou budovou, ktorá sa kvôli rieke môže zrútiť, je ubytovňa pre učiteľov. Učitelia tam nie sú v bezpečí.
Aby mohla mládež v Kakume získať kvalitné zručnosti, potrebuje kvalitných učiteľov. Bez dobrých učiteľov nie je dobrá ani škola.
Keďže v Turkane nie je dosť kvalifikovanej pracovnej sily, učitelia saleziánskych učňoviek prichádzajú do Kakumy z rôznych častí Kene. Svoju prácu vnímajú ako misiu. Opúšťajú svoje domovy, aby mohli vzdelávať mladých utečencov a utečenkyne v Kakume.
„Máme tu bývalých detských vojakov, máme študentov, ktorí museli utiecť z domovov kvôli bojom. V Kakume čelíme rozličným výzvam, ale tu u Don Bosca sa snažíme hlavne vytvoriť domov a prijať rozmanitosť rozličných národností.“ Calvin, učiteľ stolárstva
Pre život a prácu v Kakume potrebujú učitelia bezpečné ubytovanie. Keďže statiku súčasnej ubytovne v Kakume 1 ohrozuje rieka s vychýleným korytom, je nevyhnutné presťahovať ich na iné miesto.
S pomocou Tehličky 2020 začali Saleziáni don Bosca s výstavbou novej ubytovne pre učiteľov. Výstavba prebieha v areáli novej saleziánskej učňovky v meste Kakuma. Keďže vyzbierané prostriedky nestačia na jej dokončenie a potreba nového ubytovania pre učiteľov je stále akútna, témou Tehličky 2022 je opäť Kakuma.
Zachráňte s nami vzdelanie pre tisíce mladých ľudí v Kakume a darujte im lepšiu budúcnosť.
Tehlička